Ak chceme hovoriť o skutočnej pomoci, prečo radšej poslankyňa Monika Flašíková-Beňová nepresunie svoje humanitárne aktivity do slovenských útulkov? Veď len za jej nové sociálne Porsche, by dokázala bez problémov nakŕmiť za rok 6 500 hladujúcich psíkov a mačiek, nie len z Rumunska.
Za päť rokov fungovania v europarlamente „vycicia“ poslanec neuveriteľných 1000 000 € - 1500 000 €. Napríklad Peter Šťastný, je pre mňa doteraz jednou veľkou záhadou. Za peniaze, ktoré so svojím tímom vybral od daňových poplatníkov, mal možnosť dotovať približne 1000 začínajúcich hokejistov po dobu troch rokov. Ak by ho tento zimný šport omrzel, stále mohol podporiť 3000 začínajúcich futbalistov, 5000 nadšencov bojových umení, nehovoriac o nádejných baletkách, kanoistoch, tenistoch a iných mladých športových talentoch.
Niektorí poslanci pociťujú hlad aj po ďalšom päťročnom volebnom období. Oháňajú sa veľkými slovami o tradičnej rodine, argumentujúc kresťanskými a duševnými hodnotami, ale keď príde na lámanie chleba, radšej sa vyjadria k hokeju.Ak pani Záborská rada hovorí o „diskriminácii“, prečo sa radšej nevyjadrila k odvolanému trnavskému arcibiskupovi Róbertovi Bezákovi? Čo skutočne urobila počas svojej účasti v Parlamente, aby upozornila na bezprávie a surovosť katolíckej cirkvi na európskej úrovni? Rovnako je pre mňa dôležité, aby sa predstavitelia najmä kresťanskej strany vyjadrili k titulu, ktorý bol k tejto téme napísaný. Kniha Šebestiána Laba je vrcholom manipulácie nielen s nami veriacimi, ale aj neveriacimi, ktorá je navyše plná poloprávd a lží. Kto iný, ak nie pani Záborská by mala poukázať na fabulácie tichých (nielen trnavských) agresorov, ktorí špinia arcibiskupovu povesť a konšpiračnými teóriami o homoloby aby sa zalíškali veriacim inklinujúcim k pudovým skratkám a primitivizmu ?
V Európe potrebujeme ľudí, ktorí sa dokážu postaviť za konkrétne záujmy Slovenska, nie len za lepší osud baltickej tresky. Moja kandidatúra do Európskeho parlamentu je pre mnohých romanticky naivná. Neženie ma ale túžba po peniazoch ani kariérny rast. Keď sa však človeka dotkne nefalšované dobro, akým bol (a je) pre mňa postava arcibiskupa Róberta Bezáka, a súčasne pociťuje bezmocnosť a nepochopenie zo strany slovenských politikov, biskupov, Vatikánu a európskych parazitov, nakopne ho to k tomu, aby sa o to aspoň pokúsil.
Chcem, aby za mňa hovorili skutky a nie len kopa rozostavaných vzdušných zámkov. Hrdinami sa nestávame tým, že porazíme sedemhlavého draka, ale vtedy, keď chránime povesť ľudí, ktorých meno bolo pošliapané a podupané. Kde sú teraz poschovávaní obhajcovia práv?! Mužov je veľa, ale málo je chlapov...
